Kronika Gildy, preložil + doplnil Port

2800 rokov pred tým, než noha prvého orka prešla cez temný portál, bola dobou temna. Vznešení elfovia v ešte mladom, ani nie 3500 rokov starom Quel´Thalase, neustále odolávali zúrivým útokom trollých armád prúdiacich zo Zul´Amanu. Zemní, neskôr zvaný trpaslíci, spali v sieňach Uldamanu, Uldumu, Ulduaru a dalších.Ludia boli v tej dobe len nomádskymi kmeňmi, žijúcimi na kontinente, neskôr zvanom Lordaeon. Každý z týchto kmeňov bol nezávislý na ostatných a navzájom spolu súperili. Avsak vládca kmeňa Arathi, múdry vodca menom Thoradin vedel, že trollovia sa stávajú príliš veľkou hrozbou, než aby sa dala ďalej ignorovať. Bol presvedčený, že musí dostať všetky kmene pod svoju vládu, ak má ľudstvo byť schopné odolať trollým nájazdom....

Nasledovalo dlhých šesť rokov plných bojov a slávnych víťazstiev Arathi. Po každom víťazstve ponúkli Arathijci porazeným mier a rovnosť, ak sa k nim pridajú. Takto získali lojalitu bývalých rivalov. Ako sa armáda Arathi rozrastala bolo jasné, že aby sa bola schopná ubrániť nájazdom trollov, a ak by bolo treba aj odťažitým elfom, lordi Arathi sa rozhodli založiť mocné opevnené mesto na južnom pobreží Lordaeonu. Tento mestský štát, ktorý sa stal centrom pre Aratijský národ, bol nazvaný Strom. Aratijci, teraz zvaný ako Arathor, sa pod vládou kráľa Thoradina rozvíjali v silnú, optimistickú kultúru.
Thoradin vedel, že tajomný elfovia žijúci na severe sú po roky pod neustálym útokom trollov, ale nechcel riskovať bezpečie svojho ľudu pri obrane na cudzieho národa.
Prešlo veľa mesiacov, keď k Stromu prenikla správa o údajnej porážke elfov. Krátko nato, dorazil do mesta veľvyslanci Quel´Thalasu a až vtedy Thoradin zistil, aká veľká hrozba trollov naozaj je.

Velvyslanci informovali Thoradina o skutočnej veľkosti trollých armád a kráľ si uvedomil, že ak padne Quel´Thalas útočníci sa obrátia proti Stromu. Zúfalý elfovia, potrebujúci okamžitú vojenskú pomoc, okamžite súhlasili v učení niekoľkých nadaných ľudí umeniu mágie ak im ľudia pomôžu. Takmer okamžite dorazili elfí mágovia a začali ľudí učiť.

Vtedy elfovia zistili, že aj keď boli ich noví učni nešikovní, skrýval sa v nich prirodzený potenciál pre mágiu. Sto ľudí bolo trénovaných v tajomstvách elfej mágie, čo bolo absolútne minimum pre podporu ľudských armád v boji. Akonáhle boli prví ľudskí mágovia pripravený, kráľ Thoradin vydal rozkaz k pochodu. Spojené armády ľudí a elfov sa zrazili s trollmi na úpätí hôr Alterac. Boj trval veľa dní, ale vyrovnané šíky Arathoru neustúpili ani o piaď, kým neboli trollovia zmasakrovaní. Stovka Ľudských mágov a množstvo elfích čarodejníkov rozpútalo hnev nebies nad hlavami bojujúcich trollov a elementárny oheň in zabránil v regenerácii zranení.
Keď sa trollovia v panike rozbehli preč, pustili sa Thoradinovi križiaci do zúrivého prenasledovania a neprestali, kým nebol posledný nájazdník mŕtvy. Trollovia sa z tejto porážky už nikdy nespamätali a svet ich už nikdy nevidel, ako jeden spojený národ.
Toto víťazstvo zabezpečilo záchranu Quel´Thalasu a spravilo z ľudí a elfov priateľov.

V ďalších desaťročiach ľudia zvelebovali Strom a rozširovali svoje teritórium. Strom bolo stále centrom ríše Arathor a Thoradim veril, že to tak zostane navždy. Po smrti múdreho kráľa sa začala expanzia ľudí do ďalších oblastí. Mágovia boli stále odťažitejší a po sto rokoch Strom opustili a začali budovať druhé Arathorské mesto, ktoré nazvali Dalaran. Tu sa mohli voľne venovať svojej mágii, bez ohľadu na ostatné obyvateľstvo.

Ako plynuli roky, desaťročia a stáročia ľudia dalej rozširovali, už takmer 1500 rokov staré mesto Strom zostával stále hlavným mestom ríše. Po Dalarane vznikali ďalšie mestá po celom Lordaeone. Medzi prvými boli Gilneas, Altherac a Kul Tiras. Aj keď bolo každé mesto samostatné, stále uznávali autoritu Stromu. Dalaran sa postupne stal centrom mágie a vzdelania celej krajiny. Magiokrati vládnuci Dalaranu, založili radu Kirin Tor, ktorá skúmala každé kúzlo, artefakt a kúzelný predmet ktorý ľudstvo poznalo. Gilneas a Altherac sa stali sinou podporou Stromu a vyslali veľké armády ktoré skúmali horské oblasti Khaz Modanu...V tejto dobe ludia prvý krát stretli prastarý národ trpaslíkov, žijúci v tej dobe v ani nie 1000 rokov starom meste Ironforge. Trpaslíci sa s ľuďmi podelili s mnohými tajomstvami kováčstva a inžinierstva a zistili, že oba národy majú spoločnú záľubu v boji a dávnych príbehoch.

Po čase s mnohý lordi Stromu rozhodli opustiť svoje prastaré mesto a rozhodli sa kolonizovať iné krajiny. Tí, čo hľadali osvietenstvo a čistotu, odišli na sever ďaleko za Dalaran a založili mocnú ríšu Lordaeon. Podľa nej sa neskôr pomenoval celý kontinent. Lordaeon sa stal domovom pre tých, ktorí hľadali duchovný pokoj a vnútorný mier.

Potomkovia Arathi zanechaný v rozpadajúcich sa hradbách Stromu odišli na juh, cez hory Khaz Modanu a po dlhej púti sa usadili v úrodnom, zalesnenom údolí a založili tam kráľovstvo Stormwind, ktoré sa čoskoro stalo samostatnou mocnou ríšou.

Zopár hrdinov ktorý zostali v Strome sa rozhodli neopustiť prastaré hradby mesta a chrániť ho. Strom už nebol centrom obrovského impéria, ale vyvinulo v samostatný národ ktorý sa pomenoval Stromgarde. Tí čo sa rozhodli toto mesto chrániť sa nazvali križiakmi Stromgradu a po celej zemi ich poznali ako neohrozených hrdinov chrániacich nevinných pred útlakom.

Po ďalších 1000 rokov národy ľudí žili v mieri netušiac, aké nebezpečenstvo im hrozí. Po celú tú dobu ich Strážci Trisfallu chránili pred Plamennou légiou. Až Medvih, posledný zo Strážcov, posadnutý samotným Sargerasom otvoril Temný portál a vpustil Orkov do Azerothu.....

Ako sa Horda valila na sever Azerothu pustošila ľudské obydlia ktoré jej stáli v ceste. Kráľ Llane, vládca Stormwindu, prekvapený náporom orkov, stále neveril, že by boli schopný dobiť Azeroth a stále držal pozíciu za hradbami svojho mocného mesta. V tej dobe zničil sir Lothar, Llanov verný rytier, so svojimi jednotkami Medvihovu vežu a posadnutého mága zabil. Avšak ani zabitie Strážcu neoslabilo Hordu a po tom, čo Orgrim Doomhammer prevzal nad ňou vládu, strhol hradby Stormwindu. Posledný obrancovia sa uchýlili v poslednej obrannej bašte (Stormwind Keep) ale po tom, čo bo kráľ Llane zavraždený bola bašta dobitá.

Sir Lothar, ktorý sa vrátil zo svojej výpravy našiel len ruiny svojho domova. Vtedy prisahal, že svoj domov získa nazad a očistí ho od posledných zbytkov hordy.
So svojimi poručíkmi Utherom Lightbringerom, admirálom Dearinom Proudmoreom a Turalionom zhromaždil posledná zbytky obrancov Azherothu a vydal sa cez more do Lordaeonu.
Tam zvolal vládcov siedmych ľudských kráľovstiev a presvedčil ich, že ak sa spoločne nepostavia horde, ich zánik bude neodvratný. Rovnako, ako ostatné kráľovstva, aj lordi Stromgardu zhromaždili svoju armádu. Križiaci Stormgradu boli v tej dobe samostatnou gildou a ich členovia roztrúsený po celom kontinente. No keď ich zastihla správa o blížiacej sa hrozbe, okamžite sa vydali na cestu do Stormgradu, aby sa postavili do čela vojsk.
Po spojení všetkých armád sa táto nová sila nazvala Alianciou Lordaeonu. Postupe sa k Aliancii pridali Ironforgski Trpaslíci a po tom, čo sa boje s hordou priblížili ku Quel´Thalasu aj elfovia. Aliančné vojská zvádzali tažké boje s hordou tvorenou orkmi, trollmi aj ogrami, ktorí prišli z orkského domova Dreanoru. Boje v tejto Druhej vojne sa prelievali cez Lordaeon, Khaz Modan i Azeroth. Omnoho početnejšia Horda tlačila spojené armády ludí, elfov, trpaslíkov a gnómov stále ďalej na sever a sir Lotharnemohol nemohol robiť nič iné, ako ustupovať. Nakoniec bol zatlačený až k Hlavnému mestu Lordaeonu, kde sa Doomhammer pripravoval na posledný strašný úder, ktorým chcel rozdrtiť Alianciu. Bol však zradený orckým warlockom menom Gul´dan, ktorý vzal svoje jednotky a opustil hordu, aby v Kalimdore našiel skrytú démonickú moc.
Doomhammer, ktorý prišiel o takmer polku svojej armády, sa zrazu musel brániť. Lothar totiž okamžite využil príležitosť a zaútočil. Horda bola hnaná na juh smerom s spustošenému Stormwindu.
Nakoniec sa podarilo Lotharovi uväzniť nepriateľskú armádu v sopečnej pevnosti Blackrock Spire. Aj ked sám Lothar v tomto boji padol, jeho poručík, Turalion, zjednotil svoje jednotky a hnal zbytky Hordy až do Bažiny Smútku (Swamp of Sorrow) Výťazná bitka skončila uzavretím Temného portálu, čím sa uzavrela cesta orkským posilám.
Po tomto výtazstve nechal arcimág Khadgar vybudovať pevnosť Nethergarde, ktorá mala strážiť portál pred možným príchodom posíl z Dreanoru. Zajatý orkovia boli zatiaľ uväznení v internačných táboroch.

Víťazný bojovníci sa mohli vrátiť do svojich spustošených domovov a znova ich postaviť. Keď sa posledný preživší križiaci vrátili do Stromgardu našli mesto zničené. S ťažkým srdcom začali pomáhať obyvateľom ktorý nájazdy hordy prežili. Netušili však, že už onedlho budú musieť znova vytiahnuť do boja.

V Dreanore sa už však chystala ďalšia invázna armáda orkov pod velením Ner´zhula, mocného warlocka ktorý sa so svojimi učňami chystal temný portál znova otvoriť, aby z Azerothu získal niekoľko mocných artefaktov. Tie totiž potreboval, aby mohol otvoriť na Dreanore ďalšie portály do nových svetov.
Bojovníci hordy vedení Gromom Hellscreamom vtrhli do Azerothu, potrebné predmety získali a úspešne sa s nimi vrátili na Dreanor.
Lordaeonský kráľ Terenas bol presvedčený, že je horda opäť pripravená na nový útok a tak zvolal svojich verných poručíkov. Nariadil expedíciu cez temný portál aby bola orcká hrozba raz a navždy ukončená. Keď armáda generála Turalyona, po boku s acimágom Khadgarom, prešla cez portál, stretli sa na pláňach Helfire Peninsuly s Ner´zhulovou armádou .Avšak ani s pomocou hrdinských križiakov sa nepodarilo Khadgarovi zabrániť v otvorení nových portálov.
Avšak nik netušil, že sama planéta nedokáže zniesť takú energiu a začala sa trhať. Aliancia i horda spoznala, že Ner´zhulov plán ich zahubí všetkých. Orkovia sa zúrivo snažili dostať cez Portál do relatívneho bezpečia Azerothu. Vtedy sa Arcimág so svojimi priateľmi obetoval a aby výbuch Dreanoru nezničil aj Azeroth, uzavrel Temný portál z Dreanorskej strany. Na Azeroth sa vrátilo len niekoľko križiakov aby priniesli správu o výsledku ich misie. Cez portál pred jeho zničením však prešiel aj Grom Hellscream so svojimi bojovníkmi a podarilo sa mu skryt pred aliančnými jednotkami. Niekoľko nasledujúcich rokov sa mu darilo v partizánskej vojne útočiť na ľudské dediny.

Aliancia sa postupne zotavovala z ťažkých vojen. Kráľ Terenas presvedčil spojencov, aby pomohli znova vybudovať kráľovstvo Stormwind. Členovia aliancie v dobe mieru začali premýšľať nad odtrhnutím, kvôli vysokým daniam a ťažkostiam s orckými internačnými tábormi. Takto sa od Lordaeonskej aliancie odpojil Quel´Thalas, Gilneas aj Stromgarde.

O niekoľko rokov neskôr mladý orkský šaman Thrall začal oslobodzovať orkov z internačných táborov ktoré boli vo vrchovine Arathi. Toto jeho ťaženie vyvrcholilo, keď zrovnal so zemou pevnosť Durnholde.
Krátko na to sa skupine Križiakov Stromgardu podarilo nájsť skrýšu Groma Hellscreama a jeho klanu. Pripravili plán vďaka ktorému sa im podarilo prepadnúť mocného orka len s par bojovníkmi a po ťažkom boji ho zajať a dopraviť do Stromgradu. Thrall sa o tom však dozvedel a so svojou hordou sa rozhodol priatela oslobodiť. Mocné brány mesta nedokázali odolať zúrivým orkom a aj keď obrancovia mesta bojovali tvrdo a viedli ich poslední z križiakov mesto nakoniec padlo.
Stromgrade zostalo dlho neobývané. Počas ďalších pár rokov keď Plamenná légia a vojská nemŕtvych sužovali Lordaeon zostalo mesto prázdne. Stalo sa domovom banditov a vrahov, ako i jedného klanu ogrov. Až po porážke légie sa do smojho starého domova vrátilo niekolko obyvatelov. Prežil dokonca mladý vládca, princ Galen Trollbane, ktorý s malou skupinou vojakov vyčistil časť mesta od nepriateľov a opevniť sa tam. Nik neveril, že po bojoch v akých bola starodávna gilda Stromgradských križiakov by niekto z nich mohol byť na žive. Ale napriek všetkým ťažkostiam sa z ďalekého Kalimdoru vrátilo niekoľko skúsených veteránov....

---